Transplantácia
Transplantácia krvotvorných buniek (TKB) je prenos zdravých kmeňových krvotvorných buniek (KB) darcu, ktorým sa znovu obnoví narušená krvotvorba u ich príjemcu. Transplantované kmeňové bunky krvotvorby sa krvnou cestou dostanú do drene chorého, kde postupne začnú produkovať zdravé krvinky ako náhradu za choré. Podstatou liečby je zničenie patologickej krvotvorby chorého intenzívnou cytostatickou liečbou a následne jej obnovenie prenosom zdravých krvotvorných buniek darcu.
TKB patrí k najnáročnejším medicínskym postupom, ktoré využívajú pri svojej práci poznatky mnohých medicínskych odborov a najnovšie poznatky lekárskeho výskumu.
Prvé pokusy s touto liečbou u leukémií sa uskutočnili v r. 1950. V priebehu nasledujúcich rokov sa metodika liečby postupne zdokonaľovala.
Indikácie k transplantáciám všeobecne vychádzajú z niekoľkých zásad, ktoré je nutné brať do úvahy:
Prognóza základného ochorenia a jeho prirodzený vývoj, prípadne jeho ovplyvniteľnosť inými liečebnými postupmi (chronicky prebiehajúce ochorenia napr. chronická lymfatická leukémia sa neliečia hneď od začiatku agresívnymi postupmi ako je transplantácia).
Je potrebné zvážiť význam efektu štepu proti nádoru (silný je napr. u chronickej myeloidnej leukémie, problematický u Hodgkinovej choroby).
Nezanedbateľný je vek chorého a jeho celkový stav (transplantácie sú indikované najmä u mladších pacientov, ktorí majú prognosticky nepriaznivé alebo pokročilé ochorenie, ale sú klinicky v natoľko dobrom stave, aby tento náročný výkon prežili).
U transplantácií od nepríbuzenských darcov rozhoduje HLA zhoda medzi darcom a príjemcom, vek, pohlavie, hmotnosť a prítomnosť CMV u darcu.
Autológne transplantácie majú nižšiu mortalitu ako alogénne, nehrozí pri nich riziko GvHD reakcie, chýba im však efekt štepu proti nádoru, a preto je frekvencia relapsov ochorenia omnoho vyššia ako u alogénnych transplantácií.
U autoimunitných ochorení ide v princípe liečby o výmenu „narušenej“ imunity chorého za zdravú imunitu darcu, ale zatiaľ to nie je štandardný postup liečby.
Základnou podmienkou alogénnej transplantácie je dostupnosť vhodného darcu.
TKB dnes predstavuje najefektívnejšiu liečebnú metódu leukémií, predovšetkým akútnych foriem, ale aj chronických, s reálnymi vyhliadkami na trvalé vyhojenie.
Využíva sa pri liečbe malígnych (Hodgkinov lymfóm, Non-hodgkinské lymfómy, mnohočetný myelóm) aj nemalígnych hematologických ochorení, dreňových aplázií (aplastická anémia, MDS), pri liečbe niektorých solídnych nádorov (karcióm prsníka, testikulárny a ovariálny karcinóm).
V posledných rokoch sa TKB stáva veľkou nádejou aj pri liečbe niektorých refrakterných foriem autoimunitných ochorení (skleróza multiplex, revmatoidná artritída, amyloidóza, Morbus Crohn a i.), ťažkých vrodených imunodeficientných stavov a porúch látkovej výmeny u detí (napr. idiopatická myelofibróza, mukopolysacharidóza, paroxysmálna nočná hemoglobinúria, kongenitálna erytropoetická porfýria a i.).